Život Prešova
online
online
OECD: Globálny dlh vzrástol nad hranicu 100 biliónov USD
21.03.2025 Celý región
Paríž 20. marca (TASR) - Nesplatené vládne a firemné dlhopisy prekročili v minulom roku hranicu 100 biliónov USD. Uviedla to vo štvrtok Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorej správu zverejnili agentúra Reuters a portál Forbes Middle East.
Celosvetový dlh dosiahol vlani podľa správy OECD 100,2 bilióna USD (91,95 bilióna eur). Z toho 55 biliónov USD predstavoval dlh členských štátov OECD. Ďalších 35 biliónov USD dlh firiem a 10,2 bilióna USD dlh rozvíjajúcich sa ekonomík a trhov.
Ako dôvod vysokého dlhu OECD uviedla pretrvávajúce dôsledky svetovej finančnej krízy z roku 2008 a pandémiu COVID-19. Rozsiahle balíčky na podporu ekonomiky financované prostredníctvom emisií dlhopisov pomohli štátom vyhnúť sa ešte hlbšej recesii po nástupe každej z týchto kríz.
V roku 2007, teda pred nástupom finančnej krízy, dosahoval celosvetový dlh približne 38 biliónov USD. Odvtedy do konca roka 2024 sa tak zvýšil o 163,7 %. V roku 2008 dosiahol globálny dlh 41 biliónov USD, v ďalšom roku sa zvýšil na 47 biliónov a v roku 2010 na 52 biliónov USD. Pandémia COVID-19 tempo rastu dlhu ešte zrýchlila. V roku 2019, keď sa objavili prvé prípady, vzrástol dlh na 75 biliónov USD a v roku 2020 na 87 biliónov USD.
OECD poukázala aj na riziká rastúcich úrokových nákladov v posledných rokoch. Medzi rokmi 2021 a 2024 sa úrokové náklady ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP) zvýšili z najnižších na najvyššie za ostatných 20 rokov. Výdavky štátov na platby úrokov dosiahli v krajinách OECD 3,3 % HDP, čo je vyššie percento než v prípade ich výdavkov na obranu.
Takmer polovica štátneho dlhu krajín OECD a rozvíjajúcich sa trhov a zhruba tretina firemných dlhov dosiahne splatnosť v roku 2027. Najvyššie riziko to predstavuje pre nízkopríjmové krajiny. Tie čelia najväčším rizikám z pohľadu refinancovania dlhu, keďže viac než polovica ich dlhu bude splatná v najbližších troch rokoch a vyše 20 % už tento rok, dodala OECD.
Vzhľadom na drahší dlh by vlády a firmy mali ďalšie pôžičky smerovať najmä do dlhodobého rastu a produktivity, povedal šéf oddelenia OECD pre kapitálové trhy a finančné inštitúcie Serdar Celik. "Ak si budú požičiavať s týmto cieľom, o budúcnosť sa neobávame. Ak však budú ďalej zvyšovať dlh bez toho, aby zároveň zvyšovali produkčnú kapacitu ekonomiky, potom musíme počítať s tým, že prídu omnoho ťažšie časy," dodal Celik.
(1 EUR = 1,0897 USD)
Celosvetový dlh dosiahol vlani podľa správy OECD 100,2 bilióna USD (91,95 bilióna eur). Z toho 55 biliónov USD predstavoval dlh členských štátov OECD. Ďalších 35 biliónov USD dlh firiem a 10,2 bilióna USD dlh rozvíjajúcich sa ekonomík a trhov.
Ako dôvod vysokého dlhu OECD uviedla pretrvávajúce dôsledky svetovej finančnej krízy z roku 2008 a pandémiu COVID-19. Rozsiahle balíčky na podporu ekonomiky financované prostredníctvom emisií dlhopisov pomohli štátom vyhnúť sa ešte hlbšej recesii po nástupe každej z týchto kríz.
V roku 2007, teda pred nástupom finančnej krízy, dosahoval celosvetový dlh približne 38 biliónov USD. Odvtedy do konca roka 2024 sa tak zvýšil o 163,7 %. V roku 2008 dosiahol globálny dlh 41 biliónov USD, v ďalšom roku sa zvýšil na 47 biliónov a v roku 2010 na 52 biliónov USD. Pandémia COVID-19 tempo rastu dlhu ešte zrýchlila. V roku 2019, keď sa objavili prvé prípady, vzrástol dlh na 75 biliónov USD a v roku 2020 na 87 biliónov USD.
OECD poukázala aj na riziká rastúcich úrokových nákladov v posledných rokoch. Medzi rokmi 2021 a 2024 sa úrokové náklady ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP) zvýšili z najnižších na najvyššie za ostatných 20 rokov. Výdavky štátov na platby úrokov dosiahli v krajinách OECD 3,3 % HDP, čo je vyššie percento než v prípade ich výdavkov na obranu.
Takmer polovica štátneho dlhu krajín OECD a rozvíjajúcich sa trhov a zhruba tretina firemných dlhov dosiahne splatnosť v roku 2027. Najvyššie riziko to predstavuje pre nízkopríjmové krajiny. Tie čelia najväčším rizikám z pohľadu refinancovania dlhu, keďže viac než polovica ich dlhu bude splatná v najbližších troch rokoch a vyše 20 % už tento rok, dodala OECD.
Vzhľadom na drahší dlh by vlády a firmy mali ďalšie pôžičky smerovať najmä do dlhodobého rastu a produktivity, povedal šéf oddelenia OECD pre kapitálové trhy a finančné inštitúcie Serdar Celik. "Ak si budú požičiavať s týmto cieľom, o budúcnosť sa neobávame. Ak však budú ďalej zvyšovať dlh bez toho, aby zároveň zvyšovali produkčnú kapacitu ekonomiky, potom musíme počítať s tým, že prídu omnoho ťažšie časy," dodal Celik.
(1 EUR = 1,0897 USD)
0
www.ZIVOTPO.sk
